Bruxelles

So sestrou mám dohodu, že každý rok kúpime letenku a ideme na výlet. Minulý rok voľba padla na mesto čokolády, komiksov, piva a waflí. 

Letenky sme zabookovali na začiatok septembra a rezervovali ubytovanie. Leteli sme Ryanairom, teda sme nepristáli na hlavnom letisku, ale na Brussels Charleroi. Odtiaľ sme sa teda zviezli autobusom do Bruselu. A dobrodružstvo hľadanie hotela začína. Vystúpili sme na stanici Bruxelles Nord a nevedeli sme sa dohodnúť či do prava alebo do ľava. Ani doteraz som si nie celkom stá, ktorá z nás tú pravdu mala.
Vybrali sme sa teda niekam. A podarilo sa nám zablúdiť do veľmi pochybnej štvrte. Teda sme sa ihneď otočili a dúfali, že sme išli zlým smerom a v žiadnom prípade náš hotel nemôže byť tu. Našťastie ani nebol. A po dlhšom blúdení sme ho našli, vďaka ochote tunajších. V týchto štvrtiach bývajú hlavne prisťahovalci a sú trošku pochybnejšie. Celkovo obyvateľstvo Bruselu tvorí vyše 50% cudzincov. Čo podľa mňa je aj vidieť.
Ubytovali sme sa a šli sme sa prejsť. Našťastie sme bývali blízko centra a nepotrebovali sme ani metro. Všade sme chodili pešo a potom večer

nás boleli nohy a zaspali sme ani nevieme ako. Ale stálo to zato, lebo sme mesto spoznali bližšie. Vopred sme si pozreli hlavné pamiatky, ktoré chceme vidieť - Atómium, Mini Európu, Parlament, Múzeum komiksov, Hlavné námestie, Manneken Pis, blší trh v štvrti Marolles a prechádzky po stopách komiksov. Ja som chcela ísť pozrieť aj Erazmov dom, no tam sme sa nedostali. My sme určite nestihli pozrieť celý Brusel, tiež sme plánovali výlet do Antverp, ale 2-3 dni na Brusel a výlety nestačí.
Okrem pamätí hodností sme museli ochutnať ich typické hranolky - frikots. Tie sú veľmi obľúbené (aj majú prečo) u miestnych a predávali Jednotlivé pamiatky boli krásne a určite stoja zato ísť ich pozrieť, čo ma/nás veľmi prekvapilo bol cikajúci chlapec (Manneken Pis). Sme ho hľadali hodnú chvíľu, aj keď nie je ďaleko od hlavného námestia. No čakala som niečo väčšie. Očakávala som malé námestie, kde v strede bude cikajúci chlapec. Avšak on bol maličký na rohu dvoch ulíc. Okolo veľa turistov a nestrávili sme tam viac ako 2 minúty. Takže cikajúce dievčatko, ktoré je vraj niekde v blízkosti, sme už ani nehľadali.
Blší trh odporúčam. Je to miestna tradícia a zažije tak niečo z pravého Bruselu. A teda niečo iné ako je v centre.

Jedna z Mini Europe.

ich na každom rohu s rôznymi druhmi omáčok. Okrem stánkov s hranolkami, bol všade wafle. Veľká mňamka. V Bruseli som jedla najlešpie wafle na svete a nemyslím si, že ich niekedy niečo prekoná. A samozrejme sme vošli do každej čokoládovne, ktorú sme našli a chutnali pralinky. Takže naše večere a obedy boli hlavne wafle alebo hranolky :)

Blší trh mal svoje čaro.

Múzeum komiksov malo viac takýchto krásnych sôch.

Komiksové obrázky boli všade na budovách.

Brusel jednoznačne treba vidieť, keď už pre nič iné, tak už len pre túto dobrotu! :)